Povedz to, prosím ...

18.01.2019

Povedzme, že by sme vedeli zachytiť všetky slová, vyslovené ľuďmi v dnešný deň. Som presvedčený o tom, že medzi najčastejšie by určite patrili slová ako peniaze, moc, ako zarobiť, ako zbohatnúť; ... Čo myslíte, na akých priečkach by sa asi nachádzali slová, ktoré sú tak potrebné, slová s tak veľkou mocou, stále však viac ustupujúce z našich konverzácií ?

Možno stále neviete, o akých slovách tu píšem, možno Vás to napadlo hneď, v každom prípade sa jedná o slová prepáč, prosím a ďakujem.

Prečo je tak dôležité venovať im pár riadkov, pár minút na zamyslenie z nášho času? Ani si neuvedomujeme, koľko by sa zachránilo vzťahov, manželstiev, priateľstiev, rodín, častejším používaním týchto priam zázračných slov. Priznajme si narovinu, koľkokrát nám hrdosť nedovolí povedať prepáč, aj keď si časom uvedomíme chybu, koľkokrát nevyslovíme to ďakujem, aj keď si to potenciálny príjemca zaslúži? Áno, je iná doba, doba mobilov, internetu, informačných technológií, doba rýchla, v ktorej sa už akosi pozabúda poďakovať, keď pre nás niekto niečo urobí, pozabúda poprosiť a nejako ťažšie z nás vychádza to potrebné prepáč.

Jeden mladý manželský pár, tak ako snáď každý iný, nezažíval len radosť a harmóniu, tiež hádky a zvady. Raz mal pravdu on, inokedy ona, no nikdy sa jeden druhému neospravedlnil, nepovedal prepáč, aj keď vedel, že on bol strojca tej hádky. "Čo by som sa ospravedlňoval, veď som neurobil nič také hrozné."- obhajoval sa každý, keď ich hrýzlo svedomie.  Stále ich to po pár dní prešlo a zdalo sa, že je zas všetko v poriadku. To ale nebolo. Každou neudobrenou hádkou, každým nepriznaním si chyby, každým líhaním si do postele s hnevom na toho druhého, sa ich vzťah pomaly, ale isto naštrboval, stále viac neistoty a nedôvery sa vtieralo do ich manželstva. Pár rokov prešlo a nastalo to, čo v dnešnej dobe nie je už žiadne tabu, stáva sa to častejšie ako si kedysi naši predkovia vôbec vedeli predstaviť. Dnes už ľudia veci neopravujú, rovno si kúpia nové, čo je ale smutné, riešia tak i vzťahy.

Iný manželský pár, takmer totožný s tým predchádzajúcim, ktorý má tiež veľa hádok, dodnes však prechováva posvätný zväzok. Hádok síce dosť, ale len málokedy sa stane, aby nepovedal jeden druhému prepáč, nehnevaj sa, ja som to tak nemyslel. Aj keď sú na seba veľmi nazlostení, tieto slová z partnerových úst ich stále obmäkčia a rýchlo mu aj prepáčia. Niekedy naozaj stačí málo, aby láska pretrvala.   

Podobne je to so slovami prosím a ďakujem. Používajme ich viac a spravme svet lepším. Použijme každé z tých slov aspoň raz denne, určite sa na to nájde dôvod. Povedz to, prosím ...    


A keďže sme Básničkovo, prikladám básničku :


Prepáč, prosím, ďakujem - to sú silné slová, 

použi ich každý deň, stále zas a znova. 

Urobme si kolo seba, trošku lepší svet, 

aj tej svojej manželke, dajme občas kvet. 

Ďakujem Ti za všetko, že Ťa vôbec mám, 

také krátke vyznanie, k tomu kvetu dám. 

Ešte malý božtek, na líčko jej daj, 

nečakaj až príde, znova mesiac máj. 

Povedzme si prepáč, aj keď je to ťažké, 

snáď sa nezlomíme, pri tejto prekážke. 

Poprosme a poďakujme, aj keď len za málo, 

veď predsa až toľko síl, nás to zas nestálo. 


... je pekné učiť to už naše deti, napríklad touto výstižnou pesničkou